Fašiangové zvyky sa zachovávajú na celom Slovensku a tak i v Bardejove, ale značne odlišnej od zvykov iných miest a obcí. Medzi fašiangovými veselosťami u roľníckeho a remeselníckeho ľudu je istý rozdiel. Roľnícka vrstva obyvateľstva si vymyslela zaujímavý a jedinečný spôsob fašiangovania, ktorý sa dodnes do istej miery zachováva, tzv. kačur. Je to pravdepodobne výlučne bardejovský zvyk.
Podstatou celého tohto zvyku je výber najšikovnejšieho mládenca a u ženáčov najmladšieho. Potom sa z najstarších a najváženejších mužov vyberú štyria dozorcovia, ktorí dozerajú na poriadok, aby sa kačur hral správne.
V mieste kde sa odohráva zábava sa do stredu miestnosti položí stôl, naň dve sviece, ktoré symbolizujú dokončenie fašiangov. Na stole sa nachádza krčah s vínom a prázdny tanier, do ktorého položí peniaze každý, kto si ide zatancovať a vypiť z vína.
Vyvolený kačur má na sebe národnú stužku, čierny, potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie pero. On vyvoláva do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začne s ňou tancovať obvyklý tanec. Po dotancovaní sa ide k stolu opýtať starších na ďalšie meno mládenca a dievky, ktorých ako nový pár vyvolá na tanec. Tí sú povinní ísť k stolu, zaplatiť, pripiť si zo staršími a môžu si zatancovať typický tanec.